Myslieť psychohygienicky

10.02.2010, PaedDr. Ľuboš Ďurdiak, PhD.

Každá zmena, s ktorou sa človek stretáva počas každodenného života, u neho spôsobuje záťaž, s ktorou sa na základe adaptačných mechanizmov snaží vyrovnať. Ak však záťaž presahuje jeho schopnosti a možnosti, hovoríme o extrémnej záťaži alebo o strese. Stres je anglický termín vyjadrujúci záťaž, bremeno, tlak, nátlak na osobu alebo vec a to v oblasti fyziologickej, biologickej, psychologickej, ale aj sociologickej. Úzko súvisí s duševným zdravím, pretože je faktorom, ktorý vo významnej miere narúša duševnú rovnováhu a psychickú pohodu človeka.

Príčiny stresu sa nazývajú stresory a pre človeka môže nimi byť čokoľvek. Nie je možné presne vyšpecifikovať, čo bude pre ktorého človeka väčším, alebo menším stresorom, lebo ich rozsah je nekonečný a intenzita ich pôsobenia na človeka je individuálne veľmi rozdielna. Prekvapením pre mnohých je, že stres môže spôsobovať človeku nielen udalosť negatívna, ale môže ním byť aj pozitívna udalosť, pokiaľ ju intenzívne prežíva. Všetko záleží od vrodenej reaktivity nervového systému a osobnostných vlastností a predispozícií, ktoré determinujú stresový prah a stresovú toleranciu každého z nás.

Asi každý sa už v živote stretol aj s tým, že niektoré podnety, udalosti, javy niekoho stresujú, iného zasa vôbec. Zaujímavé je však aj to, že to, čo nás stresuje dnes, nás samých zajtra už stresovať nemusí. Je to spôsobené našimi postojmi k vzniknutým situáciám, ktoré dokážeme prehodnotiť a tým pádom aj zmierniť, alebo úplne eliminovať stresovú reakciu na určitý podnet. Príprava na stresovú situáciu môže významným spôsobom zmeniť našu stresovú reakciu a to buď pozitívne alebo negatívne, podľa toho, či očakávame nejakú hrozbu, alebo očakávame niečo prospešné. Stres môže človeka viesť aj k aktivácii v jeho činnosti, preto určitá jeho miera výskytu v živote človeka môže byť považovaná za prospešnú.

Medzi bežné príčiny stresu patrí obťažujúci hluk v našom okolí, prípadný nedostatok tepla, svetla, málo priestoru, zvýšená prašnosť, vo vlastnej životospráve to môže byť zasa nedostatok spánku, uponáhľanosť, telesné bolesti, choroba, nepravidelnosť v stravovaní. V práci a pracovnom prostredí patria medzi najčastejšie príčiny stresu prílišná náročnosť vlastnej práce, nahromadenie povinností, príliš veľká zodpovednosť, zaťažovanie funkciami, nutnosť dochádzania do práce, riešenie pracovných problémov v rámci voľného času doma. Veľmi časté stresory sú v medziľudských vzťahoch v podobe konfliktných vzťahov k rodičom, súrodencom, spolupracovníkom, k nadriadenému, vyčerpávajúce erotické vzťahy, smrť blízkeho človeka atď.

Čím dlhšie stres trvá, tým je väčšia pravdepodobnosť, že sa prejaví nielen v psychickej rovine, ale aj v oblasti telesnej vo forme rôznych psychosomatických ochorení. Mnohé zo spomínaných stresorov, ktoré nám sťažujú život, nemôžeme zmeniť, ani okamžite ovplyvniť. Stále k nim však môžeme ovplyvňovať naše postoje. K čomu to bude dobré? Prejavy stresu v nás totiž nespôsobuje nejaká vec, jav, udalosť, či prejav iného človeka, ale to, či to prijmeme s pochopením, toleranciou, s nadhľadom, alebo s hnevom, nenávisťou, zúfalstvom a pod. Záleží teda najmä na našom postoji k danej situácii. Na základe toho bude určitý podnet v nás spôsobovať menší alebo väčší stres a možno žiadny.

Naše postoje a správanie dokážeme ovládať a meniť, naše myslenie a prežívanie tiež vieme usmerňovať. Ak si toho budeme vedomí, bude v našom živote stále menej situácií, ktoré nás budú znepokojovať iba preto, lebo im to sami dovolíme. Našou úlohou v tejto súvislosti bude – naučiť sa myslieť tak, aby sme si neškodili, ale naopak, aby sme sa dokázali podporovať a posilňovať. Takýto spôsob myslenia je základom učenia psychohygieny. Naučiť sa ho môže každý. Je však nevyhnutné vedieť, ako a čo konkrétne zavádzať do svojho života.

Tí, ktorí nechcú tápať a chcú túto cestu zvládnuť čo najefektívnejšie, môžu využiť odborné vedenie pod dohľadom skúseného poradcu alebo kouča. Tí, ktorí chcú všetko zvládať výlučne sami, môžu siahnuť po príslušnej literatúre a krok po kroku, cestou vlastných pokusov a omylov, môžu zavádzať takéto pozitívne zmeny do svojho života každý deň. Jedna stránka mince je však niečo sa naučiť a poznať to a druhá aj skutočne vytrvalo to v každodennom živote uplatňovať. Z tohto pohľadu je to proces celoživotný a náročný, lebo nestačí len poznať návod „ako myslieť" a pár krát to v praxi vyskúšať. Základom úspechu je v tomto prípade iba vytrvalá každodenná snaha.

"Povieme Vám aj to, čo Vám iní povedať nevedia... a budete stále v predstihu!" 

Copyright © 2010 PaedDr. Ľuboš Ďurdiak, PhD. - PSYCHOTREND & Discovery Trend s.r.o.. Všetky práva vyhradené. Obsah odborného článku na tejto stránke je chránený autorským právom a inými príslušnými platnými právnymi predpismi o ochrane autorských práv a duševného vlastníctva. K akémukoľvek použitiu tejto stránky (napr. kopírovanie autorských myšlienok a obsahu článku) je potrebné písomné povolenie od ich autora a uvedených spoločností.