Sebavzdelávanie mení spôsob ako sa pozeráme na svet
16.07.2014, PaedDr. Ľuboš Ďurdiak, PhD.
Už sa vám stalo, že po prečítaní knihy alebo článku v časopise ste sa začali zamýšľať nad okolnosťami vo vašom živote v iných súvislostiach? Povzbudili vás a motivovali informácie od Vášho známeho k tomu, aby ste zamerali svoju pozornosť správnym smerom a tak úspešne vyriešili určitý problém vo svojom živote? Čo sa s nami deje, keď získavame nové poznatky? Môže to byť pre nás prospešné, alebo zničujúce? Myslíte si, že nové poznatky získavame a vzdelávame sa iba vtedy, ak navštevujeme školu, či rôzne kurzy? Uvedomili ste si niekedy, že ste sa rozhodovali iba na základe nejasných alebo jednostranných informácií?
Prakticky od narodenia až po smrť je človek neustále vystavovaný rôznym podnetom zo svojho okolia, na základe ktorých vedome alebo nevedome obohacuje svoju poznatkovú základňu, ale aj rôzne sociálno – komunikačné zručnosti. Vo svojej podstate sa tomuto procesu nevyhne nikto. Ide o proces sebavzdelávania, ktoré je vyjadrením prirodzenej potreby človeka poznávať svet okolo seba i seba samého. Rozdielne je najmä to, či je sebavzdelávanie dobrovoľné (napr. bez nútenia, príkazu zamestnávateľa) alebo nie, či si ho jednotlivec riadi sám, alebo mu ho organizuje niekto iný, či je realizované zámerne a plánovito alebo náhodne a či prebieha v rámci nejakej inštitúcie.
Sebavzdelávanie mimo akejkoľvek inštitúcie je prirodzenou súčasťou každodenného života človeka. Nemusí byť zámerné, dokonca si ho sebavzdelávajúci sa jednotlivci nemusia ani uvedomovať a nemusia ani priamo rozpoznať, ako prispieva k ich vedomostiam a zručnostiam. Je to najstaršia forma vzdelávania sa a stále je hlavnou formou získavania poznatkov v rannom detstve. Mozog človeka neustále "skenuje" svoje prostredie a následne vyhodnocuje rôzne podnety, ktoré v ňom zaregistruje. Ak sú pre neho pútavé, zaujímavé, presmeruje vedomie človeka daným smerom. Až potom nasleduje možnosť vedomej sebaregulácie a rozhodnutia sa, či sa daným podnetom bude aj naďalej zaoberať.
V tejto súvislosti si môžeme pripomenúť malé deti, ktoré sa nám pri svojej hre neraz zdajú hlboko sústredené aj keď sa pritom pozeráme televíziu. Situácia sa však náhle zmení, keď je do programu vsunutý reklamný blok - dieťa spozornie, preruší svoju hru a ako zhypnotizované absorbuje jednu informáciu za druhou, ktoré sú v reklame prezentované. Takýmto istým spôsobom reklamy upútavajú vedomú, či nevedomú pozornosť aj u dospelých ľudí, nie je to však na prvý pohľad také očividné, ako u malých detí. Čo je v televíznej reklame také zaujímavé, že dieťa dokáže pri nej prerušiť svoju hru? Prečo si aj dospelí často pamätajú (neraz podľa nich "smiešne" alebo "bláznivé") rôzne reklamné šoty?
Odpoveď je jednoduchá - zadávateľ a výrobca reklamy zvyčajne veľmi dobre poznajú, ako funguje ľudská psychika. Vedia, že ľudský mozog je naprogramovaný na neustále zbieranie a vyhodnocovanie informácií vo svojom prostredí a tiež vedia, že väčšina ľudí je nekritická k získaným informáciám a tak je ľahké strhnúť ich pozornosť požadovaným smerom. Všimnite si, čím sa vyznačujú najsledovanejšie reklamy - zvyčajne sú dynamické, farebné, alebo kontrastné, obsahujú erotiku, humor, najlepšie taký, ktorý dokáže šokovať, alebo v nej vystupujú deti, ktoré "hrajú" svojim rodičom na tú správnu emočnú strunu. Psychologicky dobre prepracované reklamy sa tvária, že ich sledovaním získate pre vás dôležité informácie, že sa naučíte niečo, čo vám uľahčí, alebo spríjemní život. No skúste odolať a nevenovať pozornosť takej reklame - pre náš mozog je to ťažké a obchodníci to vedia.
Málokedy dokážeme hneď zistiť, čo je pravdivé a čo zavádzajúce. To chce zvyčajne dlhší čas a ďalšie informácie. A o to zadávateľom reklamy ide - upútať našu pozornosť a prinútiť nás aspoň nejaký čas sa venovať nastoleným informáciám, premýšľať o nich, alebo ešte lepšie, rozprávať sa s niekým o nich. A ak má firma dostatočne tučný rozpočet, dokáže svoje informácie prezentovať stále dokola hoci aj celý mesiac, či rok. Takýmto spôsobom sa postupne dostávajú do dlhodobej pamäti človeka a ich tvrdeniami o ich "krásnych" alebo "najlepších" výrobkoch sme stále viac podvedome ovplyvňovaní.
To, že práve ich sladká tyčinka je najlepšia, alebo ich prací prášok perie najbelšie, nám po čase nebude pripadať ako nemožné. Naopak, ak sa ocitneme v obchode pred regálom so sladkými tyčinkami a budeme si chcieť nejakú kúpiť, siahneme po tej, ktorá nám je v niečom známa, o ktorej sme sa už niečo naučili a predpokladáme, že pre nás nie je rizikom, naopak, mala by byť pre nás tou najlepšou. A skúste uhádnuť, aká bude pravdepodobnosť, že si vyberieme práve ten tovar, o ktorom sme stokrát počuli a videli, že je najlepší. Ani si to neuvedomíme a náš pohľad na svet pracích práškov, sladkých tyčiniek a iných tovarov, či služieb sa postupne mení. Áno, aj taký môže byť vplyv sebavzdelávania - manipulatívny. Našu pohodlnosť pri overovaní a selektovaní zdrojov poznania totiž radi využívajú reklamné spoločnosti alebo nekorektní obchodníci, či rôzne organizácie.
Stáva sa pre nás sebavzdelávanie, prostredníctvom ktorého získavame nové poznatky, nezaujímavým, alebo až nebezpečným? Mali by sme sa mu vyhýbať, aby sme neboli manipulovaní? Mojou odpoveďou je, že ak si budeme vedomí toho, že nie je jedno, z akého zdroja získavame informácie a budeme sa orientovať na informácie odborného, či z viacerých zdrojov overeného charakteru, nemusíme sa obávať uvedených negatív procesu sebavzdelávania. Overovanie a starostlivý výber potrebných zdrojov informácií nás bude stáť oveľa viac energie a času, ako keby sme si iba klikli na prvý link, ktorý nám ponúkne internetový vyhľadávač, alebo keby sme sa v pohodlí kresla spoliehali iba na televízne a iné reklamné vysielania. Je iba na nás, či podľahneme zdanlivo jednoduchšiemu konzumnému spôsobu života, kedy nás mnoho vecí stojí menej námahy, alebo vďaka vlastnému sebapremáhaniu dokážeme mnohým veciam vidieť pod povrch a tak odolať rôznym nástrahám súčasného života.
Stále častejšie mám pocit, že proces sebavzdelávania je v spoločnosti úmyselne zužovaný iba na pasívny príjem informácií. Sebavzdelávanie je však proces aktívny a dokonca na osobnosť človeka má formatívny vplyv, čím pomáha rozvíjať naše individuálne vlohy a schopnosti. Sebavzdelávanie je sústavný proces, prostredníctvom ktorého môžeme získavať správnu predstavu a názory o niečom a to najmä prostredníctvom zmyslového vnímania a rozumovej činnosti. Prostredníctvom správne vedeného sebavzdelávania nadobúdame schopnosť orientovať sa v najrozmanitejších problémoch a javoch nášho zložitého života. Sebavzdelávanie je tak jeden z najvýznamnejších spôsobov riešenia životných problémov človeka, pretože sa prispôsobuje nielen individualite každej osobnosti, ale aj prebiehajúcim trendom vo vývoji každej spoločnosti.
Je to významný proces v našom živote, na čo už dávnejšie prišli reklamné agentúry, obchodníci a rôzne organizácie v spoločnosti. Sebavzdelávanie je v skutočnosti nielen proces získavania nových vedomostí, zručností a návykov, ale aj proces aktívneho formovania celej našej osobnosti, našich názorov i nášho vnímania seba a okolitého sveta. Pristupujme preto k sebe uvedomelo a zodpovedne.
"Povieme Vám aj to, čo Vám iní povedať nevedia... a budete stále v predstihu!"
Copyright © 2014 PaedDr. Ľuboš Ďurdiak, PhD. - PSYCHOTREND & Discovery Trend s.r.o.. Všetky práva vyhradené. Obsah odborného článku na tejto stránke je chránený autorským právom a inými príslušnými platnými právnymi predpismi o ochrane autorských práv a duševného vlastníctva. K akémukoľvek použitiu tejto stránky (napr. kopírovanie autorských myšlienok a obsahu článku) je potrebné písomné povolenie od ich autora a uvedených spoločností.